Design it! Conference

D.it:  Ako by si definovala prácu UX dizajnérky?

MK:   Dnes si mnohí pod slovom dizajn predstavia najmä niečo vizuálne, niečo, čo môžu vidieť voľným okom. Pod týmto slovom sa skrýva ale oveľa viac. Ako technológie napredujú, naše očakávania od digitálnych aj nedigitálnych služieb a produktov sú oveľa väčšie, ako tomu bolo v minulosti. Už nám nestačí len to, ako daný produkt vyzerá, ale záleží nám aj na tom, ako ľahko sa ovláda a ako sa pri jeho používaní cítime. A práve tu prichádza na rad práca UX dizajnérov. UX dizajnéri sú zvyčajne zahrnutí v procese vytvárania produktu či služby a snažia sa o to, aby boli pre zákazníkov užitočné a príjemné na používanie. A zároveň, aby napĺňali biznisové ciele. Ich prácou je v podstate empatizovať a porozumieť potrebám, očakávaniam, ako aj pocitom zákazníkov. Cieľom porozumenia je to, aby dizajnéri mohli vytvárať efektívne riešenia šité priamo na zákaznícke potreby, ktoré skutočne existujú a nie sú to len ich domnienky, alebo domnienky tých, ktorí si ich najali.

Ak s niečím nie ste spokojní a nájdete pár ľudí, ktorí tiež s tým nie sú spokojní, skúste to zlepšiť. Napríklad, môžete byť nespokojní s tým, ako vyzerá informačná tabuľa v škole, či vaša obľúbená appka po redizajne. Aj to je UX dizajn.

D.it:  Študovala si medzinárodné vzťahy a politické vedy, čo ťa viedlo k UX dizajnu?

MK:   Bola to čistá náhoda, nikdy som dizajn neštudovala, išla som rovno do praxe. A to je možno niekedy tá najlepšia škola. Čas strávený na vysokej škole som chcela využiť naplno a mojím hlavným cieľom bolo zistiť, čo ma v živote baví. Mám pocit, že práca, ktorú robíte a v ktorej trávite väčšinu času dňa, vás jednoducho musí baviť. Inak mi to nedáva zmysel. Môj pobyt na vysokej škole sa skončil a prišlo zistenie, že to, čo som študovala, ma v praxi až tak nenapĺňa. Jednoducho, žurnalistika a politické vedy nebolo pre mňa to pravé orechové. Ale vďaka tomu, že som písala a tvorila, dostala som sa do sveta IT cez copywriting. Naučila som sa základy HTML a CSS a vďaka týmto zručnostiam a skúsenostiam ma ako copywriterku zobrali do firmy Lighting Beetle. Ako toto dizajnové štúdio rástlo a posúvalo sa, rástla som aj ja a stala som sa UX dizajnérkou.

D.it:  Ešte pred Sygicom, ako si spomínala, si pracovala pre Lighting Beetle. Ako by si porovnala prácu pre nich s prácou pre Sygic?

MK:   Asi to každý vníma inak, ale pre mňa je práca pre klientov rozmanitá a krásna v tom, že vás v krátkom čase veľa naučí. Naučí vás flexibilite, rozmýšľať mimo vašej komfortnej zóny a porozumieť potrebám zákazníkov. Naučíte sa taktiež pozerať na dizajnové problémy z perspektívy cieľovej skupiny a z perspektívy vášho klienta, čo sa vám ako UX dizajnérovi naozaj hodí. Neskôr možno zistíte, že vás zaujíma viac, ako to funguje na druhej strane, na strane klienta – tak to bolo aj v mojom prípade. Chcela som niečo navrhnúť a vidieť ako sa to vyvíja, postupne mení a ovplyvňuje zákazníkov a biznis. Práca na produkte je z môjho pohľadu niečo, čo máte v hlave stále, či idete obedovať alebo večer zaspávate. Poznáte veci do hĺbky, spolu s tímom tvoríte a vylepšujete produkt, ale občas sa stane, že ho aj kazíte. Niekedy mi to pripadá ako väčšia zodpovednosť v porovnaní s prácou na dočasnom projekte. Žiť s produktom má svoje čaro a veľmi ma to baví. Na prvý pohľad sa to zdá ako stereotyp, ale verte mi, že na produkte akým je napríklad navigácia, sa veru spolu s tímom nikdy nenudíte.

Ak by tu bolo viac UX-ákov, verím, že by sme mali na Slovensku kvalitnejšie služby a produkty.

D.it:  Ktorá časť tvojej práce ťa teraz v Sygicu baví najviac?

MK:   Úplne prvé, čo mi napadlo, je práve práca a rozhovory s tímom. Celý UX dizajn je o tímovej práci. Nie je to tak, že jeden človek sa zavrie a vymyslí niečo super, ale je to častokrát o workshopoch, o komunikácii, o feedbackovaní a o interakciách s inými ľuďmi – používateľmi, developermi, marketérmi či analytikmi. Keď spolu dizajnujete niečo, čo dáva zmysel a hodnotu – v našom prípade jazdu v aute, tak urobiť ju viac bezpečnou a komfortnejšou, to je podľa mňa úžasné poslanie a to ma neskutočne baví.

D.it:  Naopak, ktorú časť máš najmenej rada?

MK:   Keď človek musí čakať – lebo development, testing, trvajú občas dlho a nijak ich neviete urýchliť – ani svoju prácu. A vy by ste už najradšej počuli a videli feedback od používateľov a ako sa zmenili metriky. Občas mi je dokonca ľúto, keď musíme veci odsúvať, pretože na ne nie je čas a majú nižšiu prioritu. Rozumiem tomu, všetci musíme prioritizovať, ale na druhej strane ma niekedy štve, že na niektoré dôležité veci už ten čas jednoducho nie je. Chcela by som toho robiť viac (smiech).

D.it:  Spoluzaložila si SUXA (Slovenská User Experience Asociácia). Čomu sa venujete a aká je vaša vízia?

MK:   SUXA sa venuje rôznym aktivitám – od vzdelávania a prepájania ľudí až do zavádzania overených štandardov a princípov UX dizajnu do praxe na Slovensku. Vychádza to najmä z našej vízie, kde sa prostredníctvom našich aktivít snažíme priniesť UX dizajn bližšie k ľuďom. Robíme to preto, lebo chceme pozdvihnúť úroveň UX dizajnu a celkovo dizajnu na Slovensku. Myslím, že na Slovensku na to máme. Ak dizajnujete váš produkt či službu tak, že poznáte potreby svojich používateľov, nevymýšľate si z brucha a k tomu prinášate svojím riešením skutočnú hodnotu a aj zárobok, tak to zrazu dáva zmysel. Nie je to raketová veda. Ak by tu bolo viac UX-ákov, verím, že by sme mali na Slovensku kvalitnejšie služby a produkty, čo je podľa mňa super vízia.

D.it:  O dizajne je toho vo všeobecnosti napísané veľa, ale čo si má človek nájsť alebo vygoogliť, ak chce vedieť niečo konkrétne o UX dizajne?

MK:   Na internete je toho veľmi veľa, niekedy až príliš. Ale ak to myslíte s UX dizajnom vážne, najlepšie je vzdelávať sa v praxi. Tým ale nemyslím sa iba niekde zamestnať a robiť to od 9.00 do 17.00. Ak s niečím nie ste spokojní a nájdete pár ľudí, ktorí tiež s tým nie sú spokojní, skúste to zlepšiť. Napríklad, môžete byť nespokojní s tým, ako vyzerá informačná tabuľa v škole, či vaša obľúbená appka po redizajne. Aj to je UX dizajn – skúste sa porozprávať s ľuďmi a zistiť, kde je problém. Následne vymyslite lepšie riešenie a o tomto to v skratke je. Ako vravím, nie je to raketová veda, je to zamýšľaní sa nad dizajnovými problémami a pozeranie sa na ne z perspektívy používateľov. Čudovali by ste sa, ale nie všetci rozmýšľame rovnako. Preto je dobré sa s ľuďmi rozprávať a zachovať si sedliacky rozum.