Ako vníma svet reklamy Matúš Bence?
Môžete si byť istí, že s prácami Matúša Benceho ste v každodennom kontakte. Pravidelne na vás pozerajú z celoslovenských kampaní značiek ako O2, Pilsner, Absolut, ČSOB, Tatra banka – napríklad. To však nie je všetko. Na akých zadaniach tento detailista so šiestym zmyslom pre vizuál zvyčajne pracuje a ako sa vlastne rozhodol, že ho v živote bude tešiť práve takéto zamestnanie? Čítajte.
D.it: Ako si sa dostal k reklame a k tomu, čo dnes robíš?
MB: S vizuálnymi vecami som robil už odmalička, vyštudoval som aj výtvarný smer. Prvá možnosť realizácie po škole bola práve reklama. Aj keď som o nej zo začiatku nevedel takmer nič, zostal som. Primárne som totiž chcel kresliť a dizajnovať.
D.it: Čo všetko spadá pod tvoj scope of work?
MB: Rád hovorím, že robím všetko vizuálne – fotografia, kresba, ilustrácia alebo kombinácia všetkých týchto vecí. Úplne najradšej mám, keď mi niekto zadá niečo, čo sám nevie urobiť alebo nevie, ako to má urobiť. Či to radšej nakresliť, urobiť v 3D alebo odfotiť. Čiže môj scope je všetko „vizuálne“.
…mám veľa ľudí, ktorí ma inšpirujú, ale nemám žiadne modly, ktoré by som nadmieru uctieval. Mám rád síce prácu, ktorú robia, alebo jej výsledok, no nikdy to nie je úplne o tom človeku.
D.it: Na akom type zadania si vieš najviac zgustnúť?
MB: Je super, keď mám v zadaní priestor – čo veľakrát mám. Taktiež, keď je dobrý budget a keď robím niečo, čo som ešte nerobil – čiže musím vymýšľať, ako sa to dá urobiť.
D.it: Ako dlho asi vzniká vizuál, pri ktorom sa vieš takto vyblázniť – ak ťa nič neobmedzuje (ako napríklad budget a podobne)?
MB: Budget vždy obmedzuje. Ideálne zadanie neexistuje. Aj keby som robil niečo vlastné, tak v tom budgete obmedzenie stále je. Ale ako som už spomínal, musí to byť niečo, čo som predtým ešte nerobil a je nové pre mňa a je nové aj pre klienta. Keď sa z toho všetci tešia a je tam také to nadšenie z toho, keď nikto nevie ako to dopadne a nakoniec to dopadne dobre.
D.it: Vychádza ti to približne pol na pol – 7 rokov v reklame a 7 rokov freelancingu – ako to hodnotíš?
MB: Mne tie roky v reklame dali strašne veľa, spoznal som tam parádnych ľudí a mám odtiaľ množstvo kontaktov. Naučil som sa tam hromadu vecí, ktoré som sa nenaučil v škole alebo sám. Zároveň mi to dalo taký štart pre to, čo prišlo po mojom odchode z reklamnej agentúry. Obe tieto časové obdobia sú pre mňa prepojené, lebo z reklamy som nikdy úplne neodišiel. Hodnotiť, ako sa to mení a nemení mi asi neprislúcha, no určite mnoho vecí ostalo veľmi podobných a v zásade je to stále rovnaká drenáž. Menia sa však určite technológie, ľudia, ale ten systém funguje.
D.it: Viac ti to vyhovuje teraz?
MB: Myslím si, že to bola prirodzená cesta, lebo v určitom bode človek už buď začne byť v niečom nespokojný, alebo sa nechce točiť v tom istom kruhu a chce urobiť zmenu. Ja by som nemenil. Som úplne spokojný s tým, ako sa to vyvíja a som veľmi vďačný za akúkoľvek fázu môjho pracovného života.
D.it: V akom štádiu kreatívec v reklamke začne premýšľať o odchode na voľnú nohu?
MB: Jedným z dôvodov je nespokojnosť – môže byť kreatívna nespokojnosť alebo, samozrejme, finančná. Špeciálne v reklame je to také, že ľudia zarábajú určitú sumu, nad ktorú sa potom veľmi ťažko dostáva. Prirodzene príde fáza, kedy chcú byť zodpovední za svoje veci, kedy chcú mať viac zodpovedností a právomocí.
D.it: Kto ťa sleduje na sociálnych sieťach vie, že veľa cestuješ. Často ťa to ťahá do New Yorku. Prečo práve toto mesto? Je pre teba niečím špecifické?
MB: Rád cestujem, lebo mi to dáva novú inšpiráciu, ktorú tu v Bratislave niekedy ťažko hľadám. New York je špecifický v tom, že je naplnený úplne všetkým. Je to taký extrém. Kedykoľvek tam idem, vyvalí sa na mňa zo všetkých strán toľko impulzov, že po mesiaci sa vrátim späť a môžem z toho pol roka žiť. Je to miesto, kam sa chodím nabíjať.
D.it: Existuje nejaký grafický guru, ktorého uznávaš vďaka jeho/jej práci v reklame?
MB: Nie. Súvisí to asi s tým, že či už som robil s hudbou alebo fotografiou, mám veľa ľudí, ktorí ma inšpirujú, ale nemám žiadne modly, ktoré by som nadmieru uctieval. Mám rád síce prácu, ktorú robia, alebo jej výsledok, no nikdy to nie je úplne o tom človeku.
MB: Stále tak trochu bojujem s tým, či to moje štúdio rozšíriť – čo by bola asi prirodzená fáza a veľa ľudí by to tak urobilo. Na druhú stranu, čo ma na mojej práci baví je, že to robím sám a aj keď spolupracujem s veľa šikovnými ľuďmi, tak drvivú väčšinu tej práce viem urobiť samostatne. Zmietam sa medzi tým, či z toho urobiť niečo väčšie alebo to nechať takto. Potom mám svoje vlastné projekty, na ktoré nemám vôbec čas, no veľmi by som sa im chcel venovať. Možno postupne budem trochu pracovať na pomere osobných a komerčných vecí.
Bohaté portfólio prác si môžeš pozrieť tu matusbence.com
photo by @Jakub Kovalík
