Design it! Conference

Prešiel si od obsluhy kopírky až k hviezdam ako je George Michael. Čo majú spoločné a aké veci sú pre Mateja dôležité? Nechajte sa prekvapiť.

Akú školu si vyštudoval a aká bola tvoja ďalšia cesta po ukončení školy?

Školu som vyštudoval tu, na Slovensku, v Krasňanoch. Bola to Stredná odborná škola polygrafická, ktorú som vlastne ani poriadne nedokončil – nedostal som sa do maturitného ročníka (smiech) a odvtedy som začal pracovať. Išiel som do Faxcopy a tam, od pozície, kde sa mi zákazník vyhrážal, že mi zlomí ruku, som sa dopracoval tam, kde som teraz. Postupne.

A kde si teraz?

Pracujem v štúdiu SNASK v Štokholme, na pozícii grafický dizajnér a art director.

Čo si robil, kým si sa dostal do SNASK-u?

Po škole som teda začal ako obsluha kopírky vo Faxcopy, potom som prešiel reklamnými agentúrami a našťastie prišla hospodárska kríza a reklamná agentúra, v ktorej som pracoval, skrachovala a do Milku ma zobrali na pozíciu grafika. Tam som strávil nejaké tri roky, po ktorých ma Žltý vyrazil (smiech) a potom som nastúpil do MUW Saatchi & Saatchi na pozíciu art directora, kde som bol rok. Potom som sa rozhodol odísť zo Slovenska. Strávil som jeden rok v Kanade, kde som stážoval pol roka v digitálnej agentúre a potom som sa nejako tak začal túlať. Prišlo Dánsko, Švédsko a vlastne to všetko, kde som teraz. Popritom som si riešil nejaké svoje freelance záležitosti.

Takže momentálne pracuješ v SNASK-u v Štokholme. Bolo ťažké sa tam dostať? Ako sa ti to podarilo? Poslal si e-mail Georgeovi Michaelovi (​recruitment officer v SNASK-u poz. red.)​?

Všetci musia poslať e-mail Georgeovi Michaelovi (smiech). To je proces, čiže aj ja. Dostal som od neho veľmi peknú odpoveď. Ťažké to asi nebolo, respektíve, asi záležalo aj od toho, že som tam prišiel ako stážista. Išiel som tam s tým, že tam budem tri mesiace stážovať, potom sa posuniem niekam inam. Pôvodný plán ani nebol taký, že tam vydržím šesť týždňov a potom mi dôjdu prachy a budem sa niekde motať… Našťastie som to nejako vydržal a zhodou okolností situácia v SNASK-u bola taká, že mesiac po tom, ako som prišiel, prepustili celý svoj „staff“ ľudí z dôvodu nedostatku klienskej práce. Nakoniec som ostal ako stážista a počas mojej stáže sa to začalo nabaľovať. Najskôr z toho boli štyri týždne, potom šesť týždňov a tak ďalej a tak ďalej, až som sa dopracoval do pevnej pracovnej pozície.

Najviac ma v mojom profesijnom živote posunulo štúdio Milk, kde bolo všetko zadefinované inak a ten prístup k práci bol úplne niekde inde, ako som bol dovtedy zvyknutý.

Čomu všetkému sa v SNASK-u venujete a pre akých klientov pracujete?

V SNASK-u sa primárne a momentálne venujeme brandingu, reklamným kampaniam, respektíve video produkcii a kreatíve, teda art directions. Brandingové záležitosti riešime komplexne, od zadefinovania značky, identity, brand voice a nastavenia vizuálnej identity. Videoprodukcie sú zamerané na reklamy alebo online spoty, TV spoty a popri tom robíme aj zábavu. Chalani, čo založili SNASK, nemajú problém robiť hocičo, od veľkých korporátov až po začínajúce start-up projekty.

Ak by si mal porovnať prácu dizajnéra vo Švédsku a na Slovensku, v čom vidíš zásadné rozdiely?

Ak to mám porovnať z hľadiska, že dizajnér na plný pracovný úväzok na Slovensku a dizajnér na plný pracovný úväzok vo Švédsku, tak asi ten najväčší rozdiel je v tom, že vo Švédsku ti zaplatia zdravotné a sociálne poistenie, kým na Slovensku je taký štandard, že musíš byť freelancer na to, aby si mohol robiť v nejakej firme. Aspoň ja som sa s takýmto prístupom stretol, možno to už je inak, neviem. ​​Ale z pracovného hľadiska, to môžem porovnať zatiaľ len so SNASK-om, a je to v tom, že máme väčšiu slobodu a za kvalitu výstupu som viac zodpovedný. Nie je tam zásadný feedback od vedenia a za kvalitu výstupu som zodpovedný ja. Je to omnoho slobodnejšie, je tam viac času a budgety na produkciu sú omnoho vyššie. Tým pádom si môžeme aj my trošku uletieť, ale hovorím, že to je tak u nás. SNASK je špecifický tým, že má jazyk, ktorým ide a nevybočuje z tejto hranice a keď nás oslovia klienti, tak chcú tú vizualitu a ten pocit, aký SNASK produkuje.

Pracuješ aj pod vlastnou značkou Nice Guy. S ktorým klientom spolupracuješ najdlhšie a s ktorým najradšej a prečo?

Tých klientov nemám veľa a ani som ich nemal nejako veľa. Nice Guy je len výplň popri práci a realizovanie samého seba. Keď som už napríklad nemal v reklamných agentúrach priestor, tak som si ho vytváral tam. Najdlhšie spolupracujem s Goriffee kávou. Kde to začalo? Vlastne od brandingu, kde som ich najprv odmietol, lebo som na druhý deň odlietal do Kanady, tak som im ešte v noci spravil logo a vizuálnu identitu, s čím boli spokojní a odvtedy to ide až doteraz. Táto spolupráca je celkom na kamarátskej báze, nakoľko sa poznám so zakladateľom Erikom Šimšíkom, spisovateľom a humoristom.

Ktorý projekt ťa v tvojej tvorbe najviac posunul?

Na toto asi neviem odpovedať konkrétne. Posúvajú ma skôr skúsenosti a isté etapy. Najviac ma v mojom profesijnom živote posunulo štúdio Milk, kde bolo všetko zadefinované inak a ten prístup k práci bol úplne niekde inde, ako som bol dovtedy zvyknutý. Mám pocit, že na ten čas, to bolo dosť iné. Aj Žltý si držal celú vizualitu toho celého a taktiež procesy v práci. To ma asi tak najviac transformovalo a naštartovalo pracovať poriadnejšie. Zároveň „pushovať“ seba samého a ak nie je nič pracovné na stole, tak si vytvárať vlastné projekty.

Pri výbere tém na našu konferenciu si navrhol zaujímavú alternatívu a to, že by si rád rozprával o veciach, ktoré s dizajnom na prvý pohľad nesúvisia, no sú pre teba dôležité a majú vplyv aj na tvoju prácu.

To sú veci typu ísť spať pred desiatou hodinou, čo dodržiavam každý deň. Alebo nepracovať až tak, aby sa z toho človek nezbláznil alebo mať iné hobby. Bicyklovať sa, venovať sa rastlinám, chodiť na capoeiru, bubnovať v kruhu s kamarátmi, hrať hacky sack alebo si variť vlastné obedy. Teda robiť veci, ktoré nesúvisia s prácou, ale pomôžu ti vypnúť a načerpať energiu na prácu. Lebo robiť každý deň dvanásť hodín, plus víkendy, to je proste peklo.

photo by @Jakub Kovalík