Design it! Conference

Minimalistka a perfekcionistka Miška Chmelíčková vie, aké je dôležité nájsť si vlastnú identitu, no zároveň sa vedieť prispôsobovať požiadavkám klientov. Porovnala pre nás pracovný život v Británii a na Slovensku a prezradila, ktorý druh prokrastinácie je jej najväčší nepriateľ.

Akými rôznymi fázami si si v tvorbe počas svojho pôsobenia prechádzala?

Ja mám celkovo taký konštantný štýl. Mám rada minimalizmus, geometriu, výraznú štylizáciu a doteraz s týmito prvkami pracujem.

Stážovala si v Londýne. Aký je podľa teba najväčší rozdiel medzi prácou či pracovným životom v Británii a u nás?

Myslím si, že najväčší rozdiel je v počte uchádzačov, ktorí majú záujem o ten istý typ práce. Prirodzene, je tam väčší boj a väčšia konkurencia a tým aj vyššie nároky na kvalitu. U nás je hľadanie práce viac komfortnejšie, ale možno aj ten samotný nástup do pracovného života, keď človek ukončí školu je taký jemnejší a prirodzenejší ako tam. V Británii sa po ukončení školy ide stážovať a častokrát tie stáže nie sú vôbec platené alebo ľudia dostávajú len minimálnu mzdu, čo je pre mladého človeka celkom drsný začiatok. Ale samozrejme, že Londýn človeku strašne veľa dá a určite by som každému takúto skúsenosť odporúčala. Nie je iba o Londýnčanoch alebo Angličanoch, tam prichádza naozaj celý svet a prichádzajú tam veľmi kvalitní ľudia z celého sveta a všetci chcú ten istý job ako aj ty, čiže sa určite musíš oveľa viac snažiť a bojovať, aby si dostávala to, čo chceš.

Robila si identitu pre Bielu noc, ktorá sa koná v dvoch mestách, v Bratislave a v Košiciach. Každé mesto má iný vizuál. Čím si sa pri ich tvorbe riadila?

Tento rok je vizuál jednotný. Rozdiel je len v tom, že Bratislavu reprezentujú dominanty bratislavské a Košice košické. Konajú sa v nich eventy a reprezentujú začiatok a koniec cesty, ktorou návštevník počas noci prejde. Biela noc je tento rok viac hravá – to som chcela reflektovať aj vo vizuále. Dominanty pripomínajú akoby figúrky na hracej ploche a vlnovka doprevádza magickou prechádzkou mestom. Je to veľmi farebné, opäť žiarivé, magické – také, aká Biela noc chce byť. Minulý rok boli tri vizuály, ktoré sa opakovali v oboch mestách. A rok predtým bol jeden špeciálny vizuál pre Bratislavu a jeden pre Košice – bolo to veľmi abstraktné, akýsi stret geometrických predmetov v paralelnom vesmíre a odlišovali sa tvarom a farbou. Vždy dodržiavame to, aby každé mesto reprezentovala iná farba.

Akú najlepšiu radu do života si dostala a akú by si momentálne povedala začínajúcemu dizajnérovi? 

Nespomínam si na žiadnu radu, ktorú by som dostala, ale keby odo mňa niekto chcel nejakú radu, tak by som povedala, že je dôležité mať vlastný štýl a vlastný charakter v tvorbe. Na druhej strane je možno dôležité byť chameleón, keď robíš reklamu. Vieš sa prispôsobiť rôznym klientom a odpovedať na rôzne typy zákaziek.

 

Miška a jej pracovné prostredie, fotky od: Martin Sirotný

Čo bola pre teba ako dizajnérku zatiaľ najväčšia výzva?

Najväčšou výzvou je pre mňa vždy určitý presah do iného média. Napríklad, práca s mojou obľúbenou značkou Curaprox, kde som pracovala na dizajne kefky a aj na dizajne samotného obalu. Malo to naozaj veľký dopad a potenciál osloviť veľa ľudí. Toto pre mňa bola tá najväčšia výzva, ale ku každému projektu pristupujem úplne špeciálne a každý je iný, čiže vždy je tá výzva iná. 

Vrátila by som sa ešte k tej spolupráci s Curaprox. Na kefke bola každá štetinka, respektíve zhluk štetiniek, iný. Bolo náročné presvedčiť klienta, nakoľko aj po technickej stránke je tá výroba určite zložitejšia?

Áno, výroba bola aj pre nich náročnejšia, lebo som použila šesť farieb v zoskupení, ktoré pre ten stroj nie je ľahké rýchlo vyrobiť. Výroba síce trvala dlhšie, ale výsledok bol skvelý. Klient bol úplne za to, aby to bolo takto a bol nadšený.

Vytvorila si identity pre rôzne značky, ale aj eventy. Ktorý projekt máš najradšej a prečo?

Mám rada projekty s ľuďmi, s ktorými si rozumiem. Napríklad sú to ľudia z Bielej noci, sú to ľudia z Urban marketu a napokon aj spomínaný Curaprox. Keď si medzi sebou rozumieme a tá spolupráca vie trvať aj viac rokov, vtedy je ten projekt dobrý a obidvaja si ho užívame.

 

Miška a jej pracovné prostredie, fotka od: Martin Sirotný

Tvoje dizajny sú celkom špecifické, kde hľadáš inšpiráciu?

Ku mne inšpirácia prichádza, keď mám poriadok v hlave, keď môžem nad nejakým projektom porozmýšľať v pokoji a mám na neho čas – čo sa nestáva samozrejme často. Ale ak áno, vtedy za mnou tá inšpirácia príde. Môže to byť napríklad keď cestujem, keď si hlava jednoducho oddýchne a určite, keď odídem od počítača – to je asi prvá vec, čo treba urobiť. Relax môže byť rôzny, pre každého iný a možno aj posedenie s priateľmi je určitým typom relaxu alebo celkom určite šport.

Zažila si niekedy kreatívny blok alebo nejaké obdobie, keď si vyslovene nemohla tvoriť?

Veľakrát. A áno, je to celkom bežné, lebo človek nerobí počas roka na troch projektoch, robí na veľmi veľa projektoch. Každý projekt tú kreativitu vyčerpáva, keď sa to nevyváži nejakou inou aktivitou, nejakým iným typom relaxu, tak to nevyhnutne jednoducho príde.

Ten druh relaxu asi aj trošku súvisí s prokrastináciou a teda, aký druh prokrastinácie je tvoj najväčší nepriateľ?

Asi by som povedala, že posedenie s kamošmi pred Tržnicou v Bratislave. (smiech)

Ak by si mohla zmeniť jednu vec v biznise, v ktorom pracuješ, čo by to bolo?

Chcela by som, aby dôvera v dizajnérov bola väčšia ako momentálne je a aby každý dostal za svoju prácu reálne ohodnotenie.

Stalo sa ti niekedy, že si sa „podhodnotila“ alebo, že prišiel za tebou klient, že si zaslúžiš viac ako si si nacenila?

(smiech) Takáto situácia je asi veľmi nereálna. Ale to tak človek nejako cíti, že aký je reálny ten honorár. Skôr sa mi to dialo opačne. Samozrejme je to vždy boj. Honorár s nejakými klientmi už mám nastavený. A s tými novými, je to vždy tak, že človek nikdy nevie, ako to dopadne. Často mám problém pri naceňovaní zákazky – určím si počet hodín, ktoré určitému projektu budem venovať a keď je to nakoniec úplne iný počet hodín, teda viac, strácam. Kreativita a tvorba nie sú vždy zábava. Laik by mohol povedať „že ty si len kreslíš“, ale je to jednoducho práca. Kreativita je možno oveľa vyčerpávajúcejšia ako fyzická práca a mala by byť preto ohodnotená adekvátne.

 

Fotky z konferencie od: Jakub Kovalík
Fotky Mišky v jej štúdiu: Martin Sirotný