Design it! Conference

S prácou Michala Blažeja sa vôbec neskloňujú slová ako zbytočnosť či nepraktickosť. Má rád škaredé web stránky, ktoré však svoju robotu robia dobre. Michal je spoluzakladateľom UX štúdia LB* a nielen o ňom nám povedal v tomto rozhovore.

S UX si začínal ako celkom mladý. Opíš nám svoju cestu v tomto segmente.

My sme vznikli ako taká bežná webová agentúra. Ešte predtým sme s chalanmi, s ktorými sme založili LB*, boli na evanjelickom lýceu, na strednej škole a ťahali sme káble. Budovali sme wifi a to bola taká naša prvá práca. Potom sme robili webové stránky, to bola prvá vec, na ktorej sme zarábali a neskôr nám jeden z našich partnerov doniesol knihu Measuring User Experience. Začali sme to čítať a ako bývalí programátori sme si povedali, že toto je presne ten spôsob, ako môžeme robiť webstránky. Dávalo to zmysel a nie je to len tak, že si niečo vymýšľame len tak od stola. Vtedy sme začali robiť prvé UX projekty, je to už 12 rokov dozadu.

Ako súvisí UX s konečným dizajnom webovej stránky?

UX je konečný dizajn stránky, ale je rozdiel medzi UX a UX dizajnom. UX je zákaznícky zážitok, je to niečo, čo sa dá zmerať, je to tá emócia, ktorú zákazník prežíva. Zákazník môže prežívať veľmi dobrý zákaznícky zážitok alebo naopak, môže byť veľmi negatívny. A vizualita spolu s tým, ako rýchlo tá webstránka funguje, tak to všetko je User Experience. Kdežto User Experience Design je metodika, ako urobiť zákaznícky zážitok čo najlepší. A to je to, čo v LB* robíme.

Čo všetko robí UX tím pri jednom klientovi? Aké sú možnosti, respektíve, aký je proces?

Nám sa to za ostatné obdobie dosť zmenilo. UX tím sa dnes už určite nestará len o dizajn alebo vizualitu a to, ako to interaguje, ale často robíme návrhy celej služby úplne od začiatku. Zamýšľame sa nad tým, či vôbec služba, ktorú firma ponúka zákazníkom, má zmysel a či prináša hodnotu koncovému užívateľovi – takže je to úplne end-to-end dizajn zážitku.

Môže teda  firma zmeniť aj svoje portfólio na základe vašej služby?

Presne to dnes robíme, že jednak áno, optimalizujeme zážitky pri existujúcich službách, ale navrhujeme aj úplne nové služby a produkty, ktoré zákazníci chcú.

 

LB* štúdio, fotky od: Martin Sirotný

Kedy alebo čím končí vaša práca pri konkrétnom projekte?

Naša práca pri konkrétnych projektoch v ideálnom stave nekončí nikdy. Ako dizajnéri nedokážeme urobiť dokonalý produkt, my si to uvedomujeme, preto, keď odovzdávame produkt, tak ho potrebujeme aj optimalizovať. Skôr to robíme tak, že sa snažíme dať niečo na trh čím skôr, čo je možno veľmi jednoduché a potom zmerať spätnú väzbu a zlepšovať alebo rozširovať produkt donekonečna.  

Aký je rozdiel medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym používateľským výskumom v rámci UX dizajnu a ako sa dáta z jedného i druhého typu výskumu vzájomne dopĺňajú?

Kvalita nám nezodpovie objektívnu pravdu respektíve to, ako sa populácia správa, ale kvalita nám ukáže smer, ktorým môžeme ísť. Čiže kvalita znamená rozhovory so zákazníkmi a my ich robíme vždy obrovské množstvo. Sadneme si s nimi a máme 1,5 hodinové rozhovory, kde zisťujeme ako sa tí zákazníci cítia, aký majú názor na službu a podobne. Nuž, ale stále je to 6, 7, 8, 9, 10 ľudí. Preto si potrebujeme zmerať, či ich názory sú také aj naprieč celou populáciou. Potom robíme kvantitatívne výskumy prostredníctvom dotazníkov a podobne. A tam je to jasne merateľné, či sa tak správajú aj ostatní.

Čiže si vytiahnete z kvalitatívneho výskumu nejaký smer a potom sa tej väčšej skupiny pýtate už len to, čo ste sa dozvedeli z toho výskumu?

Presne tak alebo to robíme aj opačne, že robíme najprv kvantitu. To znamená, že si určíme smer, ktorým chceme alebo nechceme ísť. Kvantitatívne dáta nám ukážu, čo sa deje, ale nikdy nepovedia, prečo sa to deje. Na to potrebujeme kvalitatívne dáta, rozhovory a pochopiť emócie z ľudí a ich potreby.

A to, koľko ľudí sa pýtate záleží od projektu?

Áno, to už prechádza trochu do analytiky. Záleží od typu projektu s koľkými ľuďmi sa musíme porozprávať na to, aby sme mali relevantný výsledok.

 

Michal Blažej, fotka od: Martin Sirotný

Čo si všimneš ako prvé, keď si prezeráš webovú stránku?

My tu, v LB*, máme nastavený mindset tak, že sa až tak veľmi nepozeráme na vizualitu, ale skôr na to, ako to funguje – či dokážeme dokončiť konkrétnu akciu na webe. Napríklad mám veľmi rád stránky, ktoré vyzerajú škaredo, ale pritom robia robotu, ktorú robiť majú. Ja si skôr všímam, či tá stránka je pre ľudí, ktorí majú nejaký hendikep, či títo ľudia dokážu ovládať webstránku, čo je také možno trochu profesné ohnutie. Zaujíma ma, či sú tam kontrasty fontov dostatočne dobré a podobne.

Ako presahuje UX do tvojho offline sveta?

Do môjho osobného? (smiech) Teraz som si práve zariadil byt a ten byt je tak nepoužiteľný, ako len najviac môže byť. Nechali sme to na architekta a chceli sme, aby to bolo naozaj pekné. Ja som s tým však spokojný, že to je nepoužiteľné, no veľmi estetické. Takže neviem, či UX až tak veľmi presahuje do môjho offline sveta, ale určite som praktický typ človeka, ktorý má rád veci poruke a upratané. Ale moja profesijná činnosť až tak veľmi nezasahuje do môjho offline sveta.

Prešiel si od dizajnéra k tímlíderstvu, bolo to pre teba prirodzené alebo to bola výzva?

Nebola to pre mňa výzva, bolo to veľmi prirodzené, lebo naša firma má už 10 rokov a naučil som sa s ľuďmi pracovať priebežne a stále sa učím, no stále o tom veľa neviem (smiech). Ale snažím sa na sebe pracovať. Na druhej strane som sa od dizajnu až tak neodklonil, lebo dnes robím konzultanta na kľúčových projektoch. Čiže stále sa venujem klientom, stále som asi 30 % času u klientov a sedím u nich priamo a pomáham s nastavením procesov.

Kto sú vaši najväčší klienti?

Naši najväčší klienti sú Dôvera, Orange, HB Reavis, Tatra banka a Nay Elektrodom.

 

photo: Jakub Kovalík
Fotky Michala v LB*: Martin Sirotný