Píš, ako cítiš s Rudom Letkom
Vycibreným písmovým a grafickým dizajnom dekoruje svet Pán majster ťahov – Rudolf Letko. Pred našou konferenciou nám porozprával o tom, ako sa k remeslu pekne tvarovaných slov vlastne dostal a ako sa mu s nimi pracuje.
RL: Na kaligrafii ma najviac fascinuje… všetko. Nedá sa o tom hovoriť detailne. Mám nejaké obľúbené písmená a aj také, ktoré ma vôbec nefascinujú, sú veľmi komplikované. Najviac ma však asi fascinuje to, čo dokážem jedným ťahom, ktorý absolútne neviem predpovedať. Čo ním dokážem vytvoriť. Baví ma ten prvok náhody, najmä v ozdobných flourishingoch alebo v takých rýchlejších ťahoch.
RL: Možno to nie je konkrétne priestor, kde by som chcel svoju prácu vidieť fyzicky – či je to lietadlo alebo nejaký autobus alebo nejaká konkrétna vec. Mojím cieľom je pracovať na veciach tak, aby pomáhali spoločnosti. Napríklad, aby uľahčili komunikáciu na pulte pre produkt. Práca dizajnéra by mala pomáhať a robiť ľudí spokojnejšími.
RL: Ideálny klient je ten, ktorý počúva mňa a ja jeho, pretože len vtedy nastáva symbióza a to tvorivé, príjemné, pracovné teplo.
RL: Tie kurzy som organizoval naozaj veľmi sporadicky a musím sa priznať, že teraz ich už neorganizujem vôbec. Momentálne mi s organizáciou pomáhajú super ľudia z Poctivo.com a všetko teda závisí od nich.
*pozn. redaktora: pre aktuálne informácie o nadchádzajúcich kuzorch kaligrafie s Rudom sleduj Facebook stránku Poctivo.
RL: Kaligrafické nástroje (smiech). Teraz som bol na kurze pri Bologni a to bolo pre mňa úplne fascinujúce, pretože pán, ktorý kurz viedol, nás vyhnal von a povedal, aby sme si priniesli všetko, čo nemá nič spoločné s kaligrafickými nástrojmi. Ja som priniesol steblo pšenice a kus kôry a s tým som potom celý deň pracoval. Takže nezáleží na tom, či má človek nejaký pointed pen za stovky eur alebo nejakú krásnu selekciu hrotov alebo akýkoľvek iný dobrý nástroj. Je to len o predstavivosti a o tom, čo chce človek dosiahnuť. Výsledky sa vedia urobiť aj s úplnou blbosťou. Ja nemám žiaden obľúbený nástroj, ale obľúbený mám skôr ten výsledok. Keď ma to baví, keď to funguje a keď to má interakciu s druhým človekom, tak vtedy to je práve ten najlepší nástroj v kaligrafii, ktorý milujem.
Práca dizajnéra by mala pomáhať a robiť ľudí spokojnejšími.
RL: Aby chodil po svete s otvorenými očami, aby vnímal, aby prijímal kritiku a aby sa pýtal na to, čo ľudia hovoria na jeho prácu.
RL: Je to veľmi vrtkavé. Všetko to, samozrejme, záleží od takej prvej radosti, ktorá prebehne v mojich očiach, keď mám pocit, že toto je super. Potom nasleduje už tá výrobná časť. Výroba základnej latinkovej sady v počte približne 400 znakov trvá okolo 3 – 4 týždňov práce, alebo podľa toho, ako moc sa klient nevie dočkať (smiech).
RL: Inšpirácii je strašne veľa, pretože ako som hovoril, že mladý dizajnér by mal mať oči otvorené, tak týmto pravidlom sa snažím riadiť aj ja. Mňa určite inšpiruje môj kolega a mentor Ondrej Jób, pretože ku všetkému pristupuje s takou jednoduchou ľudskosťou. Ďalej sú to všetci ľudia, ktorí sú prakticky len ľuďmi a nepasujú sa do nejakej vesmírnej podoby a vedia dať normálne slová a radu aj tomu menej skúsenému. Tí sú pre mňa najväčšou inšpiráciou.
RL: Podľa mňa to je skôr o tom, že v typografii sa už nedá nič extra nové vymyslieť. A či je teraz trend narúšanie nejakých proporcií alebo ísť proti nejakým pravidlám – to ja celkom nepovažujem za trend, ale skôr za nejaký nový prístup. Nemám teda odpoveď na to, aký trend dnes panuje. Je to skôr o tej kombinácii. Serif sa dá krásne zapojiť aj v takých formách komunikácie, kde by inak priestor nemal. Napríklad, street fashion style obchod používa serifové písmo.
…nezáleží na tom, či má človek nejaký pointed pen za stovky eur alebo nejakú krásnu selekciu hrotov alebo akýkoľvek iný dobrý nástroj. Je to len o predstavivosti a o tom, čo chce človek dosiahnuť.
RL: Myslím si, že je to úplne perfektné, pretože keby som ho vymyslel ja, tak som niekde na Kajmanoch. Inak si o ňom nemyslím nič. Nebol vytvorený na to, na čo je teraz používaný, čiže to nie je jeho chyba. Ak niekto použije Comic Sans, tak je to zrkadlo jeho vizuálneho cítenia – to znamená, že ak sa niekto z Ministerstva vnútra rozhodne použiť Comic Sans ako vizuálnu cestu alebo cestu písma a dá na dvere oznam v tomto fonte, tak to hovorí asi za všetko.
photo by @Jakub Kovalík