Evently

Simply enter your keyword and we will help you find what you need.

What are you looking for?

design.it conference

Packpoint, Tlaciaren Bardejov

Čierne na bielom od Rasťa Dvorčáka z Tlačiarne Bardejov

Rasťo pracuje v rodinnej firme Tlačiareň Bardejov od roku 2001. Je to svet ofsetovej tlače a výroby obalov. Vonia po papieri a tlačiarenskej farbe a nie je to len čierna. Okrem Pantone farieb má rád aj celý farebný gamut CMYK. Voľný čas trávi s rodinou a čítaním kníh (kvalitne vytlačených). V článku sme s Rasťom preberali, ako ekológia a aktuálne trendy prenikajú do tlače a aké podklady má od grafikov najradšej.

D.it:  Aké sú v súčasnosti trendy v tlači?

RD:   Jednoznačne digitálna tlač stredných a veľkých formátov. Ide o kombináciu konštrukcie prevzatej z ofsetových strojov s inkjetovou technológiou tlače. Sledujeme aj dopyt po digitálnej produkčnej tlači vlnitej lepenky, ktorá zvyšuje variabilitu a umožňuje tlač za pomerne nízke náklady. Tieto technológie umožňujú personalizovanie výstupov a veľa kreatívnych riešení. Ďalším z dlhodobých trendov je skracovanie času, ktorý ubehne od zadania do produkcie až po finálny produkt. Tomu sa prispôsobuje aj celý proces výroby – tlač, zušľachtenie a záverečné knihárske alebo obalové dokončenie.

Vo výrobe papiera sa objavuje aj recyklácia – časti potrebných surovín sa nahrádzajú inou zložkou, trebárs odpadom z poľnohospodárskej produkcie ako je kukurica, orechové škrupiny, káva a prípadne aj brúsená koža z obuvníckeho priemyslu. Ide o takzvané „upcycling“ papiere.

D.it:  V súčasnosti celkom ide ekologický trend vo všetkom. Prejavuje sa to aj v tlači? Ekologické farby, výber papiera? Preferujú zadávatelia takéto riešenia?

RD:   Áno, určite, a nie je toho málo. Uvediem niekoľko príkladov. Ekologické farby tu máme celkom dlho, odkedy sa ropné látky nahradili zložkami rastlinného pôvodu, napríklad sójou – sú dni, kedy to vo výrobe vonia (smiech). Nedávno boli na trh uvedené aj bezkobaltové farby, vďaka čomu je možné napríklad kompostovať potlačené obaly. Čo sa týka papiera, aj tu je viacero trendov – znižovanie CO2 pri výrobe a to vďaka využívaniu veternej alebo vodnej energie. Ďalším už pomaly štandardom je certifikácia FSC, ktorá označuje zodpovedný prístup k manažovaniu a využívaniu lesných hospodárstiev. Vo výrobe papiera sa objavuje aj recyklácia – časti potrebných surovín sa nahrádzajú inou zložkou, trebárs odpadom z poľnohospodárskej produkcie ako je kukurica, orechové škrupiny, káva a prípadne aj brúsená koža z obuvníckeho priemyslu. Ide o takzvané upcycling papiere, príkladom je papier Crush.

D.it:  Čo sa grafického dizajnu a tvorby vizuálnych identít týka, vizualita a jej návrh je jedna vec, ale nemenej dôležitá je aj produkcia (tlač obalov a rôznych aplikácií). Ako prebieha komunikácia medzi tlačiarom a samotným dizajnérom? Čo všetko vieš odporučiť?

RD:   Ak prebieha, je to skvelé, vôbec to však nie je samozrejmosť. Dizajnér by si však mal už počas procesu tvorby návrhu overiť technologické a materiálové možnosti. Tie totiž výsledok priamo ovplyvňujú, napríklad iné sú možnosti takzvaných savých papierov a iné natieraných papierov. Treba rátať aj s obmedzeniami. Napríklad pri metalickej razbe je istá minimálna veľkosť razby a výsledok ovplyvňuje aj štruktúra papiera.

D.it:  Akým chybám by sa mal grafik/dtp pracovník vyvarovať pri príprave press dát?

RD:   Na úplne elementárnej úrovni je dôležitý správny export z editora do PDF súboru. Grafik by mal venovať pozornosť prevodu objektov do farebného gamutu CMYK, nastaveniu spadávky, vrstvy laku alebo výseku, prípadne direktné farby. Konzultovaním nastavenia prostredia grafických programov podľa informácií z tlačiarne, napríklad v zmysle normy Fogra 51, sa dajú dosiahnuť oveľa lepšie výstupy ako len odovzdaním defaultných press PDF súborov naslepo. Štrukturálny dizajn obalov odporúčam najskôr riešiť s konštruktérom v prostredí CAD a až potom „nalievať“ dizajn. V CAD výkresoch totiž zohľadňujeme napríklad materiálové rozstupy, typy nožov a podobne.

D.it:  Na čo je podľa treba potrebné myslieť už pri príprave kreatívy, ak vieme, že pôjde do tlače?

RD:   Je potrebné myslieť predovšetkým na limity technológie. Pri výseku obalov treba vopred konzultovať možnosti ohýbania oceľových nožov a vzhľadom na tvrdosť materiálu a prácu s papierom, odporúčam vyvarovať sa veľmi jemných detailov, ostrých uhlov, prípadne blízkeho uloženia nožov blízko seba. Hneď na začiatku treba zohľadniť aj vlastnosti materiálu – inak sa pracuje s hladkou lepenkou s hrúbkou 0,4 mm a inak s vlnitou lepenkou, ktorá má hrúbku 1,5 až 3 mm a navyše je aj dutá. Ak ide o obal, tak kľúčový je aj spôsob, ako sa bude celé balenie kompletizovať. Treba myslieť na lepenie a skladanie do plochého stavu, vďaka ktorému môže klient ušetriť na logistických nákladoch.

D.it:  Pod Tlačiarňou Bardejov funguje aj značka Packpoint.sk. Čomu sa venujete? Aké služby ponúkate?

RD:   Ide o internetový obchod s hotovými obalmi z našej produkcie, ktorý vznikol na základe dopytu klientov. Často potrebujú obaly vo veľmi malých sériách, napríklad na rozbeh ich podnikania, testovanie produktov na trhu alebo balenie limitiek. Tie si môžu sami obrandovať, či už sieťotlačou, digitlačou, samolepkou alebo pečiatkou. DIY je teraz v kurze. Odporúčam.

Zdieľaj