PALKO BARTOŠ aj o tom, ako sa niektoré veci dajú naučiť za pochodu
Vyštudovaný architekt so zmyslom pre vizuálne cítenie vdýchol identitu už mnohým projektom. Venuje sa vlastnému dizajnovému a marketingovému štúdiu a hajp okolo jeho osoby si určite zaslúži.
Obyčajný chalan z Bratislavy (smiech). Ale nie. Venujem sa dizajnu – vediem také malé štúdio, ktoré sa venuje dizajnu a marketingovej komunikácii a venujem sa tiež vizuálnemu umeniu – mal som teraz svoju debutovú výstavu a okrem toho mám takú malú značku Bratiska. Určite som niečo zabudol, ale venujem sa tiež aj ďalším projektom.
Nepamätám sa, či som uvažoval nad tým, čím chcem byť. Asi som chcel byť klasicky pilot alebo smetiar. Nemal som to také, že som sa zobudil alebo zaspával som a pozrel sa na hviezdy že „aaaa budem raz dizajnér“, to vôbec. Prišlo to všetko spontánne.
Asi na vysokej škole – paradoxne nebola o dizajne, vyštudoval som architektúru – tam som získal prvé zákazky, čo sa týka dizajnu: plagát na beániu alebo tričko a tak ďalej. Vtedy som si ale stále nemyslel, že sa tým budem v budúcnosti živiť. Ja som celkovo veci nemal veľmi naplánované (smiech). Takže kedy som to naozaj precítil, že sa budem živiť dizajnom, bolo asi niekedy po škole. A stále neviem, dokedy sa ním budem živiť.
To je dobrá otázka. Samozrejme, občas mi to napadne, že by to bolo fajn. Aj teraz, keď som si prerábal byt, tak som sa na tom vyzúril. Precítil som, že som architekt, aj keď som dosť taký falošný architekt, keďže sa tomu nevenujem. Ale neviem, či tento vlak už neodišiel, respektíve, musíš si vybrať v tomto živote, že či sa budeš konkrétne niečomu venovať a ono aj v architektúre alebo napríklad aj v dizajne je ešte kopa ďalších sub-subžánrov, takže venovať sa obidvom by som nedal. Podľa mňa mi dizajn ide lepšie, tak prečo robiť niečo, čo ti ide menej. Samozrejme, myslím si, že to je môj pohľad, ktorý môže byť skreslený, ale tak to cítim.
Palkova výstava Krása a špina (2019), fotky od: Martin Sirotný
Spontánne ako všetko. Nemali sme žiadny biznis plán a pôvodne sme chceli robiť len šiltovky. Chceli sme v podstate niečo o Bratislave, nejaký produkt, ktorý by sme si kúpili. Nechcem, aby som teraz vyznel ako vkusový snob, ale nepáčili sa nám žiadne veci, ktoré tu dovtedy boli. Buď boli super suvenírové alebo boli povedzme príliš slovanistické. (Nič proti klubu Slovanu, ale chceli sme niečo čo je iba o meste a nie klube.) Popravde sú teraz už naspäť v móde, ale nám sa to vtedy nepáčilo a chceli sme niečo iné. Išli sme do toho a urobili sme zo srandy zopár kusov, vo finále ani nie šiltovky, prvé sme urobili mikiny. Tie sme doniesli na trh a ľudia si na tom celkom uleteli. Najskôr naši kamoši a potom to už postupne šlo.
V istom zmysle bol výzvou prvý ročník. Nemal som skoro žiadne skúsenosti, bolo to počas školy a bol som hodený „jak ryba do vody“. Práve som si spomenul na jednu historku: Organizátor mi hovorí, že plagát treba poslať do tlače. Tak som povedal, že „jasné, pošlem do tlače“, z ktorej mi následne telefonovali, že „pane Bartoš, nemáte tam orezové značky“ (smiech) a ja že „oo jasné jasné, to len kolega tam niečo zle, hneď to idem pozrieť“, tak som hneď išiel googliť, čo sú to tie orezové značky a tak som tie tlačové dáta upravil. „Fake it Till You Make it“ no… Celé to bolo také punkáčske.
Potom 2014-tom – tam som si povedal, aké je to super a ako som to dotiahol v tom kreslení, ako bol celý ten florál urobený. V ročníkoch 2015 a 2016 som si povedal, že chcem urobiť vždy niečo úplne iné. Ročník 2015 mal fyzickú identitu, teda nebola vytvorená primárne v počítači, ale analógovo ako prejav nejakého remesla. A zas naopak, v 2016-tom, ma bavilo ísť radikálne do digitálu – naskenovaní ľudia z festivalu, biela vizualita – čo bolo vtedy nepredstaviteľné, aby festival na Slovensku mal takúto progresívnu identitu. Takže tieto ročníky boli náročné, rovnako ako aj určite mnohé iné, ale na tieto si teraz najviac spomínam.
Treba povedať, že posledné ročníky som už nerobil ja celé, skôr nejaké len menšie časti, aj keď s chalanmi mám dobré vzťahy. No a cool je odpovedať tak, že chodím na prechádzky do prírody alebo hľadám inšpiráciu. Ale úprimne, inšpiráciu nachádzam úplne klasicky – ideš na internet a ukradneš čo sa dá (smiech). Ale nie, mám samozrejme nejaké techniky. Napríklad si robím takzvané „šuflíčky“ – proste si hľadáš veci, ktoré ťa zaujmú. Môže to byť hocičo a reálne to môže byť aj to, že ideš na tú prechádzku, že ťa niečo zaujme, niečo objavíš, odfotíš si to, uložíš a potom z toho čerpáš. Je to kombinácia týchto vecí a nedá sa povedať kedy ma niečo „strikne“. Potom sa aj ľahšie tvorí, ak už máš nejaký základ.
Fotka z konferencie Design it! 2019 od: Jakub Kovalík
Prevádzkujeme ho spolu s mojim kolegom a biznis partnerom Lousy Auberom a so značkou Nu Spirit. Je to zároveň rental space – to znamená, že si ho môže hocikto prenajať na produkciu alebo event a zároveň je to grafické a kreatívne štúdio, ktoré rieši široké spektrum zadaní pre rôznych klientov. Najviac sa venujeme brandingu a tvorbe contentu.
Nemal som absolútne žiadne očakávania. Desať rokov dozadu som tomu zo srandy urobil facebookovú stránku alebo skupinu, už si presne nepamätám, a na tú dobu sa tam zakliklo celkom veľa ľudí, ktorí postovali svoje slovíčka. Bolo super to sledovať, mňa slang baví, baví ma tom to, ako prichádzajú nové vlny generácií ľudí, ktorí sa chcú vyhraniť k predchádzajúcej generácii a používajú iné slová. Predošlá generácia je trápna, ak použije toto slovo a naopak, tá zase nevie, čo znamená hento. Tak mi prišlo fajn urobiť taký výkladový slovník, ktorý možno niektorých ľudí vytočí, v zmysle práve tej pointy toho slangu. Je super, že si v tej komunite uzavretý a niektorí ľudia ti do istej miery nerozumejú. Je to potom super sranda. Pointa Kvalitného slangu je v princípe mapovať to. Mám taký tagline „mapovanie slangu skorého 21. storočia“ a finálny cieľ je vydať to knižne tak dúfam, že ma nikto nepredbehne (smiech).
Čo sa týka grafického dizajnu, tak je to Paul Rand, legendárny grafický dizajnér alebo Barbara Kruger, ona je taká konceptuálna umelkyňa a zároveň kolážistka a asi aj dizajnérka, nie som si istý. No robila koláže, cez ktoré bol vždy červený pásik s nápisom, ktorý bol fontom Futura v bielej farbe a z toho potom ukradli logo Supreme. Zo súčasných je to napríklad Alex Trochut. Na Slovensku Žltý samozrejme, zakladateľ Milk štúdia a Vladimír 518 v Česku, on nie je úplne dizajnér, ale je tiež umelec aj tými projektami, čo robí. Čo sa týka sveta, tak také klasiky ako Pablo Picasso určite, Le Corbusier v architektúre a Kanye West samozrejme.
Už dlho som to chcel a kamoši sa ma pýtali, kedy bude nejaká prvá výstava, že by ma podporili. Povedal som si, že to dám, prišlo to moje životné jubileum, mám 30 rokov, vyšlo to tak, že bolo 10 rokov Grape-u, 30 rokov mňa, 5 rokov Bratisky a 2 roky Bless-u, čo nie je jubileum, ale dáme to tam (smiech). Tak som tú výstavu spravil a aj keď ma to trochu fyzicky zruinovalo, nakoniec to dopadlo dobre. Je dobré nebáť sa, publikovať a dávať veci von.
Fotky z konferencie od: Jakub Kovalík
Fotky Palka z jeho výstavy: Martin Sirotný
